Lesy pokrývajú približne 80% územia Šútovskej doliny, 20% pokrývajú subalpínske lúky nad hornou hranicou lesa. Prevažná časť z lesov spadá do najvyššieho piateho stupňa ochrany, zvyšok je v treťom stupni ochrany s citlivým hospodárskym využívaním. Vďaka ochrane a neprístupnosti územia sa v doline zachovali pôvodné lesné spoločenstvá s vysokým stupňom stability a genetickou hodnotou. Najvyššie položené lesné porasty dosahovali v minulosti nadmorskú výšku 1450 m n. m. Nad nimi sa rozprestieralo súvislé pásmo kosodreviny. V 16. storočí v dobe valašskej kolonizácie sa vplyvom pastvy hospodárskych zvierat značne znížila horná hranica lesa. Pastieri vyrubovali a vypaľovali les čím si rozširovali plochy pasienkov. Horná hranica bola takto znížená miestami až o 450 m. Intenzívne pasenie v Šútovskej doline pokračovalo do osemdesiatych rokov minulého storočia. Činnosť človeka mala vplyv aj na zmenu drevinového zloženia. Pôvodné zmiešané lesy v niektorých častiach doliny boli nahradené smrekovými monokultúrami s oveľa nižšou stabilitou oproti pôvodným zmiešaným lesom. V súčastnosti si príroda nahrádza odumierajúci smrekový les geneticky pôvodným stabilným zložením. Pôvodný zmiešaný les je na tomto území zložený z tzv. karpatskej zmesi, teda zmesi buka a jedle, s vtrúsenou prímesou smreka a iných drevín, ako sú javor horský, lipa, hrab, jaseň, breza, borovica, jarabina a pod. Teraz prevládajú listnaté dreviny (60 %) nad ihličnatými (40 %). Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom nasledujú odumierajúce smrečiny, jedle, kosodrevina a javory horské. Okolo potoka rastú jelše, vŕby a iné druhy. V členitom teréne na skalných terasách sa nachádzajú spoločenstvá borovice lesnej, brezy a tisa európskeho Zachovalé pásma kosodreviny nájdeme v oblasti Úplazu. Pomer jednotlivých drevín v lesných porastoch sa menil v závislosti od klimatických podmienok, ale v zásade si vždy zachoval charakter zmiešaného bukovo, jedľovo, smrekového lesa. Začiatkom nášho storočia začali lesníci presadzovať pestovanie smreka ako priemyselnej dreviny s priamym, málo zavetveným kmeňom, kvalitnou drevnou hmotou a nenáročnou potrebou obhospodarovania. Hospodárske lesy na území národného parku čoraz častejšie dostávali tvar monokultúry. Takto zmenené porasty mali oveľa nižšiu stabilitu a odolnosť voči abiotickým a biotickým činiteľom. Postupne sa začala prejavovať negatívna drevinová skladba porastov. Monokultúry boli napádané veternou a snehovou kalamitou, čo hlavne pri smrekových porastoch z dôvodu málo stabilného koreňového systému znamenalo pre lesných hospodárov vždy obrovské straty. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa k takémuto stavu v našich lesoch pridal aj ďalší negatívny faktor, imisie v ovzduší. Vplyvom ich pôsobenia sa ešte väčšmi znížila stabilita a odolnosť lesných ekosystémov a zvýšila sa ich náchylnosť na poškodenie podkôrnym hmyzom a hubami. Zdravotný stav lesných spoločenstiev sa vplyvom takýchto negatívnych podmienok sústavne zhoršoval. V súčasnosti sa jednotlivé negatívne vplyvy prelínajú a kumulujú do maximálneho negatívneho efektu na zdravotný stav lesov. Správa Národného parku sa snaží presadzovať výsadbu viacetážových lesov v pôvodnom drevinovom zložení. Preferuje využiitie miestnych sadeníc, ktoré sú odolnejšie a adaptovanejšie na klimatické pomery v Krivánskej Malej Fatre. Viacetážový les je odolnejší voči vetru, snehu, podkôrnemu hmyzu a hubám, pred lesom jednoetážovým, ktorý je nestabilný a zraniteľný.

Vážme si lesy ako dedičstvo našich

predkov, ktoré odovzdávame našim deťom!

Spolupracovali:

Tomáš Hulík, Miloš Majda, Miloš Majda ml., Andrej Zahradník, Daniel Podbrežný, Zuzana Pánisová, Peter Cáder, Anna Dobošová

foto: Tomáš Hulík, Miloš Majda